AFRICKÉ VČELY

 Všade na svete sa nachádza mnoho druhov včiel a Afrika nie je výnimkou. Apis mellifera intermissa je typická pre oblasť od Lýbie po Maroko, no kvôli suchu jej hrozí 80% vyhynutie. V oblasti Egypta, Sudánu a povodia Nílu sa stretávame s druhom Apis mellifera lamarckii. Výnimočnosť tohto druhu zabezpečujú kráľovné. V jednom roji ich môže byť dokonca až 30. V západnej Afrike môžeme nájsť Apis mellifera adansonii, ktorá sa od svojich konkurentiek odlišuje iba žltejším sfarbením. Apis mellifera monticola žije na vysokohorských miestach ako je Tanzánia a Keňa, v rozmedzí od 1500 do 3100 m.n.m. Tieto včely sú tmavšie a väčšie, majú dlhšie chĺpky a nie sú až tak agresívne ako zvyšné druhy.

V Afrike však prevládajú prevažne tieto dva druhy včiel. Včela medonosná stredoafrická a včela medonosná kapská. Poďme si ich teda predstaviť podrobnejšie.

Včela medonosná stredoafrická (Apis mellifera scutellata)

 

Existencia tohto druhu včely sa sústreďuje do stredu a na východ Afriky, no hlavne sa vyskytuje v okolí povodia rieky Kongo. Momentálne jej však na východe Afriky ,,dýcha na krk ,, jej kapská rivalka. Na ňu totižto nezaútočí žiadna stredoafrická včela, vďaka jej podobnosti s ich kráľovnou. Po vniknutí do ich úľa, nakladení a vyliahnutí vajíčok hostiteľská kolónia umiera a kapská včela si odlieta hľadať novú.

Apis mellifera scutellata množstvom jedu v žihadle neprevyšuje naše včely, no aj tak je pre ľudí nebezpečnejšia a to, svojou obranou. Tieto včely sú oveľa háklivejšie na narušenie súkromia a ak k tomu dôjde, konajú rýchlo a vysielajú na nepriateľa štyrikrát viac robotníc ako zvyknú európske včely. Stredoafrické včely taktiež neprodukujú toľko medu ako tie naše, a sú aj o niečo menšie. Telo robotnice včely medonosnej stredoafrickej meria v priemere 19 mm. Je prispôsobené na zber oveľa teplejšieho a menej viskózneho nektára. I napriek tomu že koncentrácia cukru v ňom je nižšia, neuberá to včelám energiu. Tú získavajú z tepla nektára a vďaka tomu môžu s ľahkosťou pracovať ďalej. Sústredia sa viac na výrobu peľu, pretože na rozdiel od európskych včiel je ich hlavnou zložkou potravy peľ a nie nektár.

Včela medonosná kapská (Apis mellifera capensis)

 

Obyčajný laik nedokáže rozoznať kapskú včelu od tej európskej. Jediné signalizujúce znamenie môže byť tmavšia farba. Rastú síce rýchlejšie ,no veľkostne sa však veľmi nelíšia a preto sa dajú zväčša rozlíšiť len podľa genetickej analýzy. Oproti stredoafrickej včele je ,,poslušnejšia,, aj napriek ich druhovej podobe. Už v roku 1990 narobil tento druh včelárom v Afrike poriadné starosti, keď napadol viac ako 30000 kolónií včely medonosnej stredoafrickej. Ak by sa však dostali aj mimo Afriky, bol by to už celosvetový problém.

Zvláštnym prípadom je hybridná zabijácka včela. Vznikla naklonovaním Apis mellifera, včely európskej, a Apis mellifera scutellata, včely stredoafrickej. Keď človek naruší európske včely, schytá približne 20 žihadiel a až pri vážnom narušení celej kolónie môže dostať nanajvýš 200 bodnutí. Toto je však oproti zabijáckym včelám slabý odvar. Keď útočia tie, tisíce žihadiel vás neminú. Preto vám radšej radím obchádzať tieto včely zďaleka a bez nejakých rušivých elementov. Na Slovensku sa zatiaľ ale týchto ,,živých zbraní,, báť nemusíme. Vyskytuje sa v Južnej a Strednej Amerike a zabývali sa tam natoľko, že sa stali dokonca dôležitým opeľovačom rady tamojších plodín.

 V novembri 2018 v Južnej Afrike umrelo viac ako millión včiel na dôsledky otravy fipronilom, pesticídom, ktorý je vysoko toxický pre včely a bol použitý vo vinárskej oblasti. Nevie sa presný počet včiel v Afrike, no vraj to na ich celkovej populácii našťastie veľa nezmenilo.

Alica S.
Autorka článku
Translate »