Kategórie
Príspevky

Prečo včely vymierajú?

PREČO VČELY VYMIERAJÚ?

Odborníci bijú na poplach. Včely sa strácajú, vymierajú a miznú! Kto a čo je za tým?

Včely sú perfektné pomocníčky, vďaka ktorým môžeme na zemi stále fungovať, máme dostatok jedla  a zem funguje tiež.  Mnohokrát ani nevieme v čom nám pomáhajú, ale predsa pomáhajú. Majú doslova zázračné vlastnosti. Postupne však miznú, preto je na ľuďoch, ako im pomôžeme a ako tejto problematike zabránime.

Vedci v súčasnosti upozorňujú na  to, že včely záhadne miznú z našej planéty a ani Slovensko nie je výnimkou. Vysvetlenia, prečo to tak je, sú rôzne, ale väčšinou sa všetky zhodujú v základných tvrdeniach, ako: znečistenie planéty ľuďmi, klimatické zmeny (najmä globálne otepľovanie), extrémne výkyvy počasia ( suchá, následne búrky, zima), geneticky upravené potraviny, pesticídy (postreky),  chemizácia poľnohospodárstva, vyrúbavanie stromov, nízky záujem mladých ľudí  o včely a včelárstvo. Včely sú citlivé  zvieratká a na všetky zmeny v ekosystéme reagujú nanajvýš citlivo. Možno citlivejšie ešte ako ľudia.

Celosvetovo, a už aj na Slovensku, prudko klesá počet domácich včiel. Na otázku prečo, neexistuje priama odpoveď. Dôvodov je viac, ako sme načrtli v úvode. Naše ovzdušie je znečistené pesticídmi, či chemikáliami, nie je čistá príroda  ako kedysi. Naše ovzdušie a náš postoj, toto všetko hubí naše produktívne včielky. Postupne miznú niektoré druhy a  už ani neexistujú. Včielok je veľmi veľa druhov a zostalo ich už iba zopár na Slovensku práve kvôli klimatickým zmenám a tomu, že sa nestaráme o ich hniezda a postrekujeme chemikáliami naše záhrady a polia.

Miznutie včiel je alarmujúce, a ak raz vymiznú úplne, tak sa už nikdy neprinavrátia a naše planéta utrpí katastrofálne následky, lebo úloha včiel v ekosystéme je veľmi dôležitá. V skutočnosti je ich opelenie základom pre získanie potravy. Včely sú výnimočné nielen pre ekosystém, ale aj pre človeka.  Preto je len nás ľuďoch zmeniť tento problém a začať im pomáhať.

Ako napríklad napomôcť včeličkám?

-Obmedzte používanie pesticídov,  postrekov.

-Podporte mladých ľudí k záujmu o ochranu včiel a včelárstiev

-Nevyrúbavajte  zbytočne  stromy

-Kupujte včelie produkty od slovenských výrobcov

 

https://beehivemonitoring.com/sk/blog/post/ako-chranit-vcely-pred-vyhynutim.html

Kategórie
Príspevky

Vo víne je pravda, v medovine poézia

Vo víne je pravda, v medovine poézia

Čo si predstavíte, keď sa povie medovina? Mne sa pred očami premieta scéna z vianočných trhov, v ušiach mi hrajú koledy a pred sebou vidím cestičku k tretiemu stánku zľava, kde na mňa čakajú dve decká horúcej medoviny, ktoré ešte nevedia, že sú moje. Predpokladám, že mnohým z vás sa vybaví niečo podobné. Avšak moja prvá spomienka na pitie medoviny sa skrýva s historickom stane, vo Francúzsku, v kraji Oise. Partia trenčianskych šermiarov nás pozvala na medovinu, ktorá sa podávala v ozajstnom býčom rohu, ktorý sme si podávali z ruky do ruky. V súčasnosti koronovo nepredstaviteľná vec. A hoci sme boli vo Francúzsku, medovina bola slovenská. Vďaka včelám za med. Vďaka včelám za medovinu. 😀

Medovina sa teda vyrába z medu a vody. Znie to jednoducho. Nie každý, kto však zmieša vodu a med, vyrobí medovinu. Cez zimu to robím takmer každé ráno – je to môj medový nápoj na imunitu a predsa nie som medovinou kráľovnou. Medovina je alkoholický nápoj, ktorý vzniká fermentáciou roztoku medu, vody, živín (živné soli) a ušľachtilých kvasiniek. Niekedy sa pridajú aj bylinky, koreniny alebo ovocie. Medovina sa podľa použitých surovín delí na tradičnú z medu a vody a ochutenú napríklad tým ovocím. Podľa spôsobu výroby sa delí na medovinu vyrábanú za tepla alebo za studena. Pomer alkoholu sa v medovine pohybuje medzi 10 až 16% alkoholu. Medovina môže byť aj suchá (bez zvyškového cukru), ale väčšinou ju máme radi sladkú – teda aspoň ja. A receptov nájdete v knihách a na internete habadej.
História medoviny siaha hlboko prehlboko. Popíjali ju v starovekom Egypte aj v Grécku, na severnej aj južnej pologuli. Pili ju Slovania, Kelti aj Germáni a dokonca aj Harry Potter. Kedysi sa volala medovec, dnes ju u nás nájdeme pod názvom medovina, alebo včelovina. Ale viete ako sa medovina spája s  básnikmi? Odhliadnuc od toho, že keď sa človek pripije, môže mať poetickú chvíľku. 😀
Básnická medovina je však pojem a hoci aj nie u nás, určite v severskej mytológii. Všetko sa to začalo jednou krádežou a skončilo to hmmm…. orlím hovnom. Ale pekne po poriadku. Poznáte Odina? Odin je taký ten veľký boh severskej mytológie, áno, Thorov otec a áno, v Marvelovkách  ho hral Anthony Hopkins. Skutočný, (nie filmový Odin) bol známy tým, že túžil po poznaní. Dopočul sa, že keď si lokne básnickej medoviny, tak sa mu istého, bližšie neurčeného poznania dostane. Len pre vašu informáciu, básnická medovina má zo súčasných hygienických štandardov, vcelku nehygienický pôvod. Vznikla po tom, ako dva veľké kráľovské rody Ásovia a Vánovia ukončili dlhotrvajúcu krvavú vojnu a prímerie spečatili tým že napľuli do súdka. Popľutie si rúk a spečatenie dohody poznáme aj našich zemepisných šírkach, o tom o potom. Akurát, že z tohto pľuvanca vznikol nový človek – Kvasir. Kvasir bol taký múdry, že poznal odpoveď na každú otázku a tak chodil po svete, odpovedal na otázky a učil ľudí múdrosti. Nanešťastie pre ľudí, raz keď navštívil trpaslíkov Fjalarra a Galarra, zomrel. Nezomrel tak úplne nevinne, hoci Fjallar a Galarr všetkým tvrdili, že sa zadusil vlastnou múdrosťou. Povedzme si na rovinu, ak je niekto taký múdry, že pozná odpoveď na každú otázku, určite nie sme taký hlúpy, aby sme uverili dvom trpaslíkom, že sa niekto môže zadusiť vlastnou múdrosťou. Trpaslíci využili Kvasirovu smrť a zmiešali jeho krv s medom. Medovú krv naliali do kotlíka a dvoch súdkov a tak vznikla medovina básnictva. Potom nasledovalo ešte niekoľko vrážd, Severania majú radi život na hrane – až nakoniec medovina skončí v rukách istého Suttungra. Tento skryl medovinu v skalisku Hnitbjorg a prikázal svojej dcére Gunnloðu, aby medovinu strážila. Zas raz niekoľko ľudí zomrelo, iný nedodržali slovo a ďalší zradili svoju rodinu, ale nakoniec sa Odin v podobe hada dostal do skaliska Hnitbjorg. V skalisku strávil s Gunnloðu tri noci a tá mu za každú spoločnú noc dovolila jeden glg vzácnej medoviny. Avšak Odinove glgy vyprázdnili všetky tri nádoby naplnené medovinou a on v podobe orla utiekol z miesta činu. Isto si viete predstaviť, že  Gunnloðin otec, Suttungr  vôbec nebol z dcérinho správania nadšený a začal milého Odina prenasledovať (tiež v podobe orla) ako besný až po hradby Ásgarðu. Podľa slov Snorriho Sturlusona, vďaka ktorému poznáme tento príbeh, bolo prenasledovanie také stresujúce, že Odin vypustil niekoľko kvapiek medoviny “zadkom”. A práve v tomto momente stvorili Odin a básnická medovina zlých básnikov. A veru sa tomu vôbec nečudujem, lebo medovina sa nemá len tak naverímboha vypúšťať kade tade ani predkom, nie to ešte zadkom. Však rovnako je to aj s poéziou.

Takto teda medovina dopomohla k tomu, aby vznikli zlí a ja verím tomu, že aj dobrí básnici. Ak chcete byť dobrým básnikom alebo poetkou, odporúčam piť medovinu s mierou. Či už pijete staroslovanskú medovinu od Apimedu, alebo čistú včelovinu od Včelca, vždy s mierou. 😀 Aby poézia medoviny nevyšla navnivoč, alebo aby sme ju nemuseli spláchnuť do záchoda. Navyše,  naše slovenské medoviny dlhoročne vyhrávajú ocenenia aj od svetovej federácie včelárov Apimondia, takže sa k nim správajme s patričnou úctou. A veselo!

A ešte praktické info, aby ste medovinu mohli piť kdekoľvek na svete:

V angličtine sa medovina povie mead alebo honey wine.

V Poľsku si pýtajte miód pitny – dwójniak, trójniak, czwórniak alebo półtorak. V Chorvátsku to máme jednoduché – chceme medicu alebo medovicu. V Rusku to je myod, aj keď ja mám pocit, že oni tak volajú aj med. A v Rakúsku je medovina Met alebo Honigwein. Juj a aby som nezabudla – v Budapešti na vianočných trhoch to bude méhsör alebo mézbor (medové pivo alebo medové víno).

PS: Pamätáte si film Trinásty bojovník? Antonio Banderas alebo teda Ahmed ibn Fadlan zistí, že si ako moslim môže dať medovinu, lebo nie je vyrobená z kvaseného obilia ani hrozna. Nie som si istá, či to funguje aj v skutočnosti, ale minimálne v tomto filme medovina rozšírila pole svojej pôsobnosti. 😀

 

Kategórie
Príspevky

Pravý med a pravý čaj

PRAVÝ MED A PRAVÝ ČAJ - READY

    Čo si dáte radšej – čaj s medom alebo so soľou?
Čaj s medom je u nás známy nápoj. Doma si ho dávame najmä v zimných mesiacoch, či keď nás postraší nejaký ten zápal hrdla. V kaviarňach je čaj tradičnou súčasťou menu a bežne sa servíruje s cukrom, medom, prípadne aj s citrónom. V posledných rokoch je módnou záležitosťou piť čaj z čerstvej mäty a zázvoru. Aké sú vaše
čajové zážitky?

     Z detstva si spomínam na ranné varenie čaju – otec nám celú zimu varil strezalkový čaj (strezalka je ľudové pomenovanie ľubovníka bodkovaného). Cez leto sme vždy nazbierali nesmierne množstvá tejto bylinky a celú zimu sme každé ráno k raňajkám chlipkali strezalkový čaj – s medom. Ako dieťa som vôbec netušila prečo pijeme čaj práve z tejto bylinky. Osobne mi dodnes oveľa viac chutí a aj vonia  materina dúška. Vďaka knihe Márie Trebenovej – Z mojej domácej lekárne – som zistila, že ľubovník je naozaj všestranná bylinka. Lieči naozaj všetko – od únavy, cez bolesť hrdla a zápaly močových ciest až po depresiu. Vlastne by som povedala, že strezalka, alebo spisovne ľubovník je také tekuté slnko, najmä keď z neho pijete čaj. Kedže čaj zlepšuje náladu, rozmýšľam, či tým čajom otec zlepšoval náladu nám, alebo sebe. K čaju totiž patrilo každé ráno aj medovanie a môj otec vážne neobľuboval náš detský štýl naberania medu. Fľaška s medom bola vždy celá ulepená – dodnes vidím v mysli na jeho tvári znechutenie, keď vzal do rúk tú fľašku a pekne krásne sa k nej prilepil. 😀 Sami dobre viete, že ten med proste kvapká, tečie, naťahuje sa, a aj dospelý má občas čo robiť, aby taký jednoduchý úkon ako nabrať si lyžičkoumed a preniesť ho do šálky vykonal úplne čisto a elegantne. Čo potom také sedemročné grambľavé decko ? 😀

    Takto si pamätám čaj ja a predpokladám, že aj vy milý
čitatelia, keď sa povie čaj – si predstavíte nejaký podobný druh bylinkového čaju – prvosienkový, lipový, mätový. Pravdou však je, že všetky tieto naše čaje podľa správnosti nie sú čaje, ale bylinkové nápoje či odvary, lebo pravý čaj je len jeden. Pravý čaj tvoria lístky čajovníka. Najznámejším medzi čajovníkmi je čajovník čínsky (lat. Camellia sinensis, starší názov Thea sinensis). Čajovník je stálo zelený krík ktorý môže vyrásť do výšky ôsmich metrov, ale na plantážach sa bežne udržiava približne do dvoch. Jeho domovinou je južná a juhovýchodná Čína, Vietnam, Laos, Barma a India. Tu sa táto rastlina pestuje na rozľahlých plantážach až do nadmorskej výšky cca 2000 metrov nad morom. O čajovníkoch pestovaných vo vyšších nadmorských výškach sa tvrdí, že ich lístky sú kvalitnejšie ako tie ostatné. Myslíte, že s pravým čajom sa spája med? Pravdu povediac, skôr soľ. A maslo 😀 Ale to je na iný dlhší čajový príbeh.

    Typy čaju sú rozdelené podľa stupňa fermentácie lístkov
čajovníka. A tak poznáme čierny, zelený, žltý a biely čaj.

    Čierne čaje,ktoré prešli úplným procesom fermentácie, majú tmavú farbu a výraznú chuť. Číňania tento druh čaju nazývajú podľa farby nálevu – červený. Pravým čiernym čajom je pre nich iba viacnásobne fermentovaný čaj Pu Erh. Čierny čaj je obľúbený po celom svete, ale mne sa spája najmä s Írskom, Veľkou Britániou a mojou spolubývajúcou z vysokoškolských čias.

     Zelené čaje sú nefermentované. Ihneď po zbere a ľahkom
zavädnutí lístkov sa tepelne zničia enzýmy, ktoré fermentáciu spôsobujú. Zelený čaj je veľmi obľúbený v Číne a v Japonsku. Povedala by som, že sa u nich pije tak ako u nás voda. Hovorím z vlastnej skúsenosti, ktorá mi v Japonsku až tak nechutila (matcha). Zelené čaje sú chuťovo jemné a nálev z nich má zelenú až žltozelenú farbu.

    Žlté čaje sa podobajú zeleným a priznám sa, že som ešte neochutnala pravý žltý čaj. Pravdepodobne je to preto, že v Číne sa žltý čaj vyrába veľmi zriedka. Hlavným rozdielom medzi zeleným a žltým čajom je pomalé sušenie. Pri sušení žltého čaju prebehne dodatočná fermentácia. Chuťovo sú žlté čaje veľmi podobné zeleným čajom.

 

  Biele čaje na rozdiel od ostatných, neprechádzajú tepelným
spracovaním. Vďaka tomu si uchovávajú väčšinu svojich pôvodných látok. Biely čaj sa získava zberom najmladších lístkov a vrcholových púčikov čajovníka. Zozbierané lístky sa nechajú zvädnúť a potom sa rovno sušia. Biele čaje sa vyrábajú takmer výhradne v čínskej provincii Fujian a patria k tým najjemnejším. Ja si doma momentálne popíjam Pai Mu Tan alebo po slovensky – bielu pivonku.
    A tak sa veru líši náš slovenský čajík od tohto pravého
veľkého pána čaju. V našom hlavnom meste sa nachádza niekoľko
čajovní, kde môžete vyskúšať tieto pravé čaje. Ja som sa zaľúbila do čajovne Podzemíčko, v ktorej vás milí zamestnanci oboznámia nielen
s prípravou toho ktorého čaju, ale aj s jeho históriou. Podeľte sa prosím o vaše obľúbené miesta, kde možno vychutnať v pokoji šálku čaju.
    A ešte jeden príbeh na záver o tibetskom čaji z knihy Příběh Čaje od Soni,
Zdeňka  Michala Thomovych.
„Pohostinnosť Tibeťanov je všeobecne známa. Aj tak však
človeka občas zaskočí a v prípade čaju s maslom celkom nemilo.
Niektorí cudzinci tvrdia, že im tento nápoj chutí, ale nemôžu to myslieť vážne. Vraj je to len otázky zvyku. Zaujímalo by ma, akým utrpením by človek musel prejsť, aby si na niečo také zvykol. Chuť pravého čaju s maslom sa nedá napodobniť. Musíte ho uvariť presne podľa receptu používaného v tibetskej kuchyni.
1.     Nalejte vodu do vyúdenej nádoby a na otvorenom ohni
z jačieho trusu ju uveďte do varu. Voda tým nezíska žiadnu pachuť, zato
vaše oblečenie nasiakne dymom z horiaceho hnoja a jeho pach vytvorí
tú pravú atmosféru k šálke čaju.
2.     Vezmite zlisovanú tehlu čínskeho čaju, polovicu odlomte
a hoďte do vody. Pekne dlho ju varte.
3.     Prisypte niekoľko lyžičiek soli.
4.     Pridajte trochu sódy.
5.     Lahodnú zmes nalejte do drevenej nádoby podobnej
maselnici. V komore nájdite zatuchnuté jačie maslo z minulého roku,
rukou naberte hrudu a hoďte ju do čaju. Otrite si ruku o zásteru
a zatuchnuté maslo v čaji rozšľahajte, až sa úplne rozpustí.
6.     Nápoj zlejte do termosky a čakajte až pokým sa
objaví nič netušiaci cudzinec… Tak aj takto sa pije čaj – v úplnej vážnosti. 

 

Kategórie
Príspevky

Ako vyzerá život so včelami v meste?

VČELY V MESTE

Bez včiel by nebol život na Zemi možný.  Postavenie včely medonostnej je v ekosystéme  nepostrádateľné. Opeľujú až 80% všetkých kvetov, preto sú tak významné pre náš život a planétu. Ak by došlo k ich vyhynutiu, tak by sa narušil ekosystém,  nemali by sme čo jesť ani do čoho sa obliecť a postupne by naša planéta zanikla.  Vplyvom znečistenia ovzdušia a tiež pestovaním geneticky modifikovaných rastlín  dochádza ku kolapsu včiel, jednoducho hynú. Včely sú prvé v potravinovom reťazci, kto by to bol povedal, však?

Ako je to so včelami v meste?

Na dedinkách sa s nimi stretávame pomerne často, ale čo v mestách? Mesto má určité špecifické vlastnosti, ktoré včely majú tiež rady. Hoci si myslíme opak. Jedná sa o suchšiu klímu, uzatvorenejší priestor, ako je to v malých obciach. Je prekvapujúce, že mesto  má  tiež pestré hniezdne možnosti. Včely si môžu urobiť svoje hniezdo napríklad v pôde, alebo v dutinách stromov. V meste nájdeme včely  kvôli obnaženej pôde a dokonca takáto pôda je ešte lepšia.

Včely majú rovnako dobrý med v mestách ako aj na dedinách bez pridaných chemických vlastností. Včely medonostné dosahujú veľké zásoby medu aj v mestách. Práveže mestá sú pre ne tiež vhodným miestom, nemusia byť ani na dedine. V mestách na Slovensku, ale aj inde vo svete kvitne množstvo rastlín, nielen v našich záhradách na vidieku. Všade v parkoch môžeme vidieť rastúce rastlinky, ktoré včely opeľujú. Paradoxne im vyhovuje menej veterné ovzdušie práve v mestách. Kvôli týmto faktorom nájdeme v mestách pestré spoločenstvá včiel.

Úle včiel v mestách sa nachádzajú na strechách domov, balkónov, na dvoroch, v záhradách, parkoch.  Aj vo veľkomestách to funguje rovnako, napríklad  New York, Paríž, Honkong, ale aj naša Bratislava sú toho jasným príkladom. Včely sú inteligentný hmyz, ktoré dokážu žiť v meste bez toho, aby rušili obyvateľov. Vykonávajú svoju prácu poctivo a nestarajú sa do života ľudí, nehryzú ich, jedine ak sa cítia v nebezpečenstve.

Najvýznamnejším projektom na Slovensku sú Mestské včely. Projekt, ktorý pomáha zachrániť a podporiť opeľovače v mestách. Tento projekt realizuje nezisková organizácia Živica. Poukazuje najmä na to, že včely v mestách sa nechovajú väčšinou na med, ale skôr na opeľovanie. Včelnice fungujúce v spolupráci s projektom Mestské včely a organizáciou Greenpeace,  ktoré sa dajú nájsť v Žiline, Bratislave a aj v iných mestách. V súčasnosti fungujú aj rôzne školské mikroprojekty. Cieľom projektov je viesť mládež k láske ku včelám. Treba dodať, že rovnaký kvalitný med je z mesta ako z vidieka. Pozvite aj vy včely do mesta a nájdite im domov, zapojte sa dobrovoľne do projektov. Tieto projekty vznikli preto, lebo si ľudia začínajú pomaly uvedomovať, aké nevyhnutné je pre včeličky, aby žili aj v mestách, nielen v prírode na vidieku.

Zaujímavé linky:

https://mestske-vcely.sk/
https://www.greenpeace.sk/

Kategórie
Príspevky

Zápaly dýchacích ciest a liečba pomocou medu

Zápaly dýchacích ciest a liečba pomocou medu

Všetci veľmi dobre poznáme med a jeho využitie ako sladidlo. Väčšina z nás obľubuje lákavú vôňu medovníkov. Niektorí z nás ho radi ochutnávajú v tekutej forme – v medovine. Ja môj med poznám na všetkých troch spomínaných úrovniach a potom ešte o úroveň či dve lepšie. Okrem toho, že med patrí do mojej kuchyne tak ako soľ (nad zlato), med patrí aj do mojej lekárničky. Mám na to svoje dôvody.

Prvý dôvod:

Môj otec je včelár, môj dedo bol včelár, nuž i ja som – aspoň medár, keď nie včelár. Včelárom, teda včelárkou sa stanem „in fullness of time” – až sa naplní čas – ako hovoria Briti. 

Druhý dôvod:

Pre mňa je kuchyňa a lekáreň jedno a to isté. Sme to čo jeme a jeme to čo sme – teda keď jeme dobre, je nám dobre, keď jeme zle, nie je nám až tak dobre. Med je potravina i liek a podobne je to s väčšinou potravín. Viete prečo je med špeciálny? Lebo bazalku si vie vypestovať každý, ale med? Na to treba o niečo viac chochmesu a včiel. 

Dnes vám predstavím med ako liek pri zápalových ochoreniach dýchacích ciest. Najjednoduchší recept zo všetkých pri bolesti hrdla je dať si lyžicu medu do čaju však?

Na liečebné účely sa oficiálne med používal aj v Československu podľa druhého vydania Československého liekopisu z roku 1954. Vyzretejšie ročníky nášho obyvateľstva si môžu pamätať názvy liečiv ako Oximel Scillae, Mel boraxatum či Syrupus Thymi compositus a ďalšie, ktoré obsahovali med alebo inak Mel depuratum, číry med ako jednu z hlavných zložiek lieku. Avšak od roku 1970 sa med v liečivách postupne nahrádzal cukrom.

Med stále zostáva súčasťou domácich liečiv. Z historického hľadiska bol med kedysi jediným prírodným sladidlom dostupným pre obyčajných ľudí. Cukor bol luxusnou komoditou a tento status sa zmenil až v polovici 19. storočia. O histórii medu sa dočítate v ďalšom príspevku. V našich zemepisných podmienkach – najmä tým, že obyvatelia Slovenska sa v prevažnej miere venovali poľnohospodárstvu – med ostával dostupnejším variantom sladidla. A naviac má liečivé účinky. Naše babičky proste vedeli a stále vedia čo je najlepšie. 

Na čo všetko ho môžeme použiť?

  • pomáha pri kašli,
  • zachrípnutí
  • nádche
  • zápaloch hrdla
  • kataroch dýchacích ciest,
  • záškrte
  • hnisavých ranách v hrdle  

Vo farmácii bol med súčasťou pást, mixtúr a mastí. Predstavte si pána lekárnika v bielom plášti, v starodávnej lekárni, ako mieša med s bylinami a bórom. Pána lekárnika, ktorý vám namieša liek na mieru.

Ako však med používať pri vyššie spomenutých ochoreniach? V prvom rade, keď ste chorí vždy navštívte špecialistu. 

A teraz tie recepty:

Jedna lyžička medu denne:

Med podržte v ústach čo najdlhšie – keďže bráni šíreniu baktérií, pekne vám vydezinfikuje ústa a cez sliznice v nich sa jeho zložky ľahšie vstrebú do tela.

Pri prechladnutí:

Starý známy čajík s jednou lyžičkou medu – popíjajte do sýtosti, avšak nikdy čajom nenahrádzajte pitie vody. Voda musí byť vždy na prvom mieste. Keď ste prechladnutí, nech sa páči horúca prevarená voda. Aj s lyžičkou medu.

Pri bolesti hrdla

Zohrejte mlieko na 40°C, rozpustite v ňom lyžičku medu a neformálne popíjajte – aj celý deň. :D 

Pri zapálenom hrdle a chrípke

Zohrejte hrnček mlieka, pridajte 2 lyžičky medu a pol lyžičky masla. Užívajte niekoľkokrát denne.

A ešte mám pre vás ultimátny liek pre „silnie“ povahy: Cibuľa s medom, ktorá každého junáka či devu postaví na nohy. Na tento recept potrebujete jednu zdravú veľkú cibuľu, 200 ml vody a lyžicu medu. Cibuľu nakrájajte nadrobno, povarte vo vode, odstavte zo sporáka, nechajte vychladnúť a pridajte lyžicu medu. Užívajte po lyžičkách niekoľkokrát denne.

Tu hovorím z vlastnej skúsenosti, lebo toto bol obľúbený liek môjho otca a najneobľúbenejší liek jeho detí (keď som si predstavila, že ma oco bude liečiť jeho pivno-cibuľovým odvarom, dva krát som si premyslela, či som naozaj chorá, alebo radšej pôjdem na tú písomku z matiky.) Môj otec namiesto vody, varil tú cibuľu v pive, čo v konečnom dôsledku chutilo ešte horšie. Ale zaberalo to, jednoznačne to zaberalo. 

A ešte vám prezradím jedno tajomstvo:

Už tri roky používam pri takýchto chorobách niečo, čo nevarím, ale kupujem – na trhu v Pezinku. Je to medová pasta, presnejšie Balzam na hrdlo s propolisom, mentolom a prírodnými silicami – eukalyptovou, mätovou, citrónovou a medovkovou. Už po tri roky tento balzam darúvam v čoraz väčších množstvách aj mojej mame, ktorá si počas života nahonobila astmu a viete čo? Jej lekár hovorí, že to má omnoho lepšie. Výrobca je podľa obalu včelárstvo Kiss v Čenkovciach, ale mne to predáva taký zlatý pán na trhu a máva aj med. Odporúčam.

Kategórie
Príspevky

Ostatné včelie produkty

OSTATNÉ VČELIE PRODUKTY

Ako už všetci vieme, med nie je jediným produktom, ktorý získavame od včiel.  No nie každý z nás tieto ostatné produkty pozná a je si vedomý ich blahodárnych účinkov pre človeka. Keď však zistíte, čo v sebe ukrývajú, budete si včeli a ich prácu viac vážiť.

Superpotravina

Včelí peľ sú peľové zrná vyšších rastlín, zbierané, spracované a uložené včelami do plástov, slúžiacich na výživu včelstva. Včelí peľ obsahuje 185 živín s 22 aminokyselinami, mnoho rôznych enzýmov, hormónov, vitamínov, aminokyselín a ďalších látok. Taktiež obsahuje 35% proteínu, obrovské množstvo B komplexu, vitamíny A, C, D a E, 10 aminokyselín a 27 minerálnych látok. Pre nás je včelí peľ ako granule sladkej a kvetinovej chute, obsahujúce takmer všetky potrebné živiny pre naše zdravie. Je to najväčší prírodný antioxidant, ktorý nemôže byť v laboratóriach syntetizovaný. Využíva sa na zlepšenie chuti do jedla, na rekonvalescenciu po diétach a rapídnom úbytku hmotnosti. Používa sa na zvýšenie imunity a dokonca spomaľuje starnutie. Má antibiotické účinky a pomáha pri chorobách pečene, čriev, pri problémoch prostaty, klimakterických ťažkostiach, anémii a pri ochoreniach štítnej žľazy. Taktiež pozitívne vplýva na psychiku, duševnú kondíciu, podporuje pamäť a nervovú činnosť. Pri dodržiavaní stanoveného dávkovania sa účinky bezpochybne dostavia, preto sa pred užívaním poraďte so svojim lekárom.

Pírodné antibiotikum

Propolis je živicová látka s príjemnou aromatickou vôňou. Niekedy sa mu hovorí aj včelí tmel a to preto, lebo hustý propolis včeli využívajú ako izoláciu úľa. Ten riedky naopak natierajú na steny. Vďaka jeho dezinfekčným účinkom tak v úli nebudú mať baktérie, vírusy či plesne žiadnu šancu. Propolis obsahuje stovky rozličných látok a zakaždým v inom zastúpení. Základ vždy tvoria živicové látky, včelí vosk, balzamy a éterické oleje, no a ďalej obsahuje tiež vitamíny skupiny B, minerály, stopové prvky, triesloviny a flavonoidy. Táto látka má mnoho priznivých účinkov na ľudskýc organizmus. Tlmí citlivosť na bolesť, pôsobí protizápalovo, urýchľuje hojenie rán, podporuje imunitný system ba dokonca ničí rakovinové bunky. Môže tiež pomôcť pri migrénach, ekzémoch, bolesti zubov či pri padaní vlasov. Zvyšuje účinnosť antibiotík a znižuje ich prípadné nežiaduce účinky. Okrem surového propolisu ho môžeme nájsť aj vo forme masti, kvapiek alebo tinktúry a ako súčasť zubných pást, mydiel, ústnych sprejov a v iných produktoch. Tieto výrobky sú bežne dostupné, no pri používaní sa opäť poraďte so svojim lekárom.

Výrobok robotníc

Včelí vosk vzniká premenou peľu a medu vďaka špeciálnej žľaze, ktorá sa nachádza len v telách robotníc. Existuje vosk prírodný, ale aj umelý. Rozlišujeme ich práve podľa toho, z čoho sa vyrábajú. Umelé sú vyrobené z ropných derivátov – parafínu. Tie prírodné sú zmesou rôznych mastných kyselín – uhľovodíky, voľné kyseliny atď. Preto je najlepší vosk BIO. Je to najčistejšia forma vosku bez akýchkoľvek umelých hnojív, pesticídov alebo inej chémie. Farba vosku je rozličná a závisí od potravy včiel. Najčastejšie sa tento produkt používa na výrobu sviečok, ktorých výhodou je neztekajúci vosk, pretože sa postupne páli. Taktiež môžete včelí vosk nájsť v kozmezickom priemysle ako súčasť mastí, krémov, riaseniek, balzámov na pery a rúžov.  V medicíne sa s ním stretávame pri poťahu tabletiek. Využitie nachádza aj v potravinárstve, pri výrobe zbraní a eloktroniky.

Kaša ako od mamičky

Materská kašička je vysoko výživný produkt plný proteínov a vitamínov. Má smotanovú až želatínovú konzistenciu bielej alebo žltkastej farby a kyslastú chuť.

Vďaka obsahu kyselín a chemických prvkov zabezpečuje normálnu krvotvorbu v tele, pevnosť a rast vlasov a blahodárne pôsobí na mozog. Jej najväčším darom je však znižovanie cholesterolu. Materská kašička má síce antibakteriálne účinky, ale nanešťastie pre nás, látky ktoré obsahuje zabíjajú aj tie veľmi užitočné baktérie a to napríklad Lactobacillus a Bifidobacter. Naturálna materská kašička sa veľmi rýchlo kazí, preto by sa mala uchovávať v chlade. Taktiež môže mať podobu kapslí a tabletiek v kombinácii so ženšenom, vitamínom B či medom a peľom.

Alica S.
Autorka článku
Kategórie
Príspevky

Africké včely

AFRICKÉ VČELY

 Všade na svete sa nachádza mnoho druhov včiel a Afrika nie je výnimkou. Apis mellifera intermissa je typická pre oblasť od Lýbie po Maroko, no kvôli suchu jej hrozí 80% vyhynutie. V oblasti Egypta, Sudánu a povodia Nílu sa stretávame s druhom Apis mellifera lamarckii. Výnimočnosť tohto druhu zabezpečujú kráľovné. V jednom roji ich môže byť dokonca až 30. V západnej Afrike môžeme nájsť Apis mellifera adansonii, ktorá sa od svojich konkurentiek odlišuje iba žltejším sfarbením. Apis mellifera monticola žije na vysokohorských miestach ako je Tanzánia a Keňa, v rozmedzí od 1500 do 3100 m.n.m. Tieto včely sú tmavšie a väčšie, majú dlhšie chĺpky a nie sú až tak agresívne ako zvyšné druhy.

V Afrike však prevládajú prevažne tieto dva druhy včiel. Včela medonosná stredoafrická a včela medonosná kapská. Poďme si ich teda predstaviť podrobnejšie.

Včela medonosná stredoafrická (Apis mellifera scutellata)

 

Existencia tohto druhu včely sa sústreďuje do stredu a na východ Afriky, no hlavne sa vyskytuje v okolí povodia rieky Kongo. Momentálne jej však na východe Afriky ,,dýcha na krk ,, jej kapská rivalka. Na ňu totižto nezaútočí žiadna stredoafrická včela, vďaka jej podobnosti s ich kráľovnou. Po vniknutí do ich úľa, nakladení a vyliahnutí vajíčok hostiteľská kolónia umiera a kapská včela si odlieta hľadať novú.

Apis mellifera scutellata množstvom jedu v žihadle neprevyšuje naše včely, no aj tak je pre ľudí nebezpečnejšia a to, svojou obranou. Tieto včely sú oveľa háklivejšie na narušenie súkromia a ak k tomu dôjde, konajú rýchlo a vysielajú na nepriateľa štyrikrát viac robotníc ako zvyknú európske včely. Stredoafrické včely taktiež neprodukujú toľko medu ako tie naše, a sú aj o niečo menšie. Telo robotnice včely medonosnej stredoafrickej meria v priemere 19 mm. Je prispôsobené na zber oveľa teplejšieho a menej viskózneho nektára. I napriek tomu že koncentrácia cukru v ňom je nižšia, neuberá to včelám energiu. Tú získavajú z tepla nektára a vďaka tomu môžu s ľahkosťou pracovať ďalej. Sústredia sa viac na výrobu peľu, pretože na rozdiel od európskych včiel je ich hlavnou zložkou potravy peľ a nie nektár.

Včela medonosná kapská (Apis mellifera capensis)

 

Obyčajný laik nedokáže rozoznať kapskú včelu od tej európskej. Jediné signalizujúce znamenie môže byť tmavšia farba. Rastú síce rýchlejšie ,no veľkostne sa však veľmi nelíšia a preto sa dajú zväčša rozlíšiť len podľa genetickej analýzy. Oproti stredoafrickej včele je ,,poslušnejšia,, aj napriek ich druhovej podobe. Už v roku 1990 narobil tento druh včelárom v Afrike poriadné starosti, keď napadol viac ako 30000 kolónií včely medonosnej stredoafrickej. Ak by sa však dostali aj mimo Afriky, bol by to už celosvetový problém.

Zvláštnym prípadom je hybridná zabijácka včela. Vznikla naklonovaním Apis mellifera, včely európskej, a Apis mellifera scutellata, včely stredoafrickej. Keď človek naruší európske včely, schytá približne 20 žihadiel a až pri vážnom narušení celej kolónie môže dostať nanajvýš 200 bodnutí. Toto je však oproti zabijáckym včelám slabý odvar. Keď útočia tie, tisíce žihadiel vás neminú. Preto vám radšej radím obchádzať tieto včely zďaleka a bez nejakých rušivých elementov. Na Slovensku sa zatiaľ ale týchto ,,živých zbraní,, báť nemusíme. Vyskytuje sa v Južnej a Strednej Amerike a zabývali sa tam natoľko, že sa stali dokonca dôležitým opeľovačom rady tamojších plodín.

 V novembri 2018 v Južnej Afrike umrelo viac ako millión včiel na dôsledky otravy fipronilom, pesticídom, ktorý je vysoko toxický pre včely a bol použitý vo vinárskej oblasti. Nevie sa presný počet včiel v Afrike, no vraj to na ich celkovej populácii našťastie veľa nezmenilo.

Alica S.
Autorka článku
Kategórie
Príspevky

Exotické medy

EXOTICKÉ MEDY

Každý med má svoju charakteristickú vôňu, chuť, vzhľad a mnoho ďalších vlastností. Zatiaľ čo u nás včelári produkujú prevažne dva typy medov, kvetový a lesný, v zahraničí je oveľa viac druhov a takých, o ktorých sme ani len nepočuli. Poďme sa teda pozrieť na niektoré z nich.

DELIKATESA ZO SLNEČNÉHO ŠTÁTU

Za ďalší exotický med môžeme považovať floridský med z kvetov pomarančovníka. Svojou sladkou chuťou je zdravou náhradou cukru. Táto dobrota z Floridy slúži ako  liek na gastritídu, je bohatá na antioxidanty a je výborným zdrojom minerálov s antibakteriálnymi účinkami. Nepoužíva sa len ako ingrediencia pri varení, ale aj ako pleťová maska na zvlhčenie pokožky a vlasový kondicionér. 

MANUKA

Ako prvý stojí za zmienku med Manuka, ktorý pochádza z Nového Zélandu. Po slovensky sa táto rastlina nazýva balmín metlatý a je to vždyzelený ker jantárovej farby s intenzívnou bylinnou arómou. Med pochádza výlučne z nektáru kvetov tejto rastliny, nachádzajúcej sa len na Novom Zélande. Výnimočnosť medu dodáva metylglyoxal, ktorý zabraňuje rozkladu medu a tým pádom hojí rany, a zabíja baktérie. Manuka med taktiež pomáha proti zlému tráveniu, v boji proti helikobakterovi, používa sa proti refluxu či pri bolesti hrdla. 

EXOTIKA AKO SA PATRÍ

Mangový med pochádza zo stále zelených stromov mangovníka, rastúcich na Hawai. Mangový základ medu vytvára lahodnú sladkú chuť, ktorá poteší nejedného milovníka tohto tropického ovocia. Je nepasterizovaný, nefiltrovaný a preto si zachováva všetky nutričné hodnoty. Tento med je vzácnosťou, pretože máloktoré plody mangovníka poskytujú včelám potrebný nektár na výrobu medu. Preto je ponuka tejto pochúťky v obmedzenom množstve. 

CHUTNÉ A ZDRAVÉ ORECHY

Makadámiovník a jeho biele kvety, kvitnúce len v zime, sú zdrojom ďalšieho exotického medu pochádzajúceho z Hawaia. Znakom tohto medu je oriešková a zároveň kvetinová príchuť, a veľmi hustá konzistencia. Ideálnu kombináciu tvorí so syrmi a ovocím

OSTROV ZNÁMY NIELEN TASMÁNSKYM DIABLOM

Tasmánskym zázrakom je med z rastliny Eucryphia lucida, známa ako leatherwood. Zaujímavá je jeho nie veľmi sladká chuť s náznakom pikantnosti, ktorá vám navodí pocit exotiky. Jeho účinky sú podobné tým z medu Manuka a navyše dokáže pomôcť pri nevoľnosti po preflámovanej noci. 

Alica S.
Autorka článku
Kategórie
Príspevky

Tipy na zdravé raňajky č.1

TIPY NA ZDRAVÉ RAŇAJKY č.1

Tip č.1 Müsli

Táto tepelne neupravená zmes, ktorej základom sú ovsené vločky, patrí azda k najobľúbenejším jedlám všetkých priaznivcov zdravej výživy. Vďaka vysokému obsahu vlákniny je tento pokrm vhodný konzumovať ráno, pretože priaznivo pôsobí na trávenie a dodáva telu energiu počas celého dňa. Odporúčame najmä športovcom a fyzicky aktívnym ľudí.

 

Čas prípravy: 5 minút plus čas na odstátie, ideálne cez noc

Na základ potrebujeme (recept na jeden pohár, v tomto poradí):

– 50 g (pol hrnčeka) ovsených vločiek alebo lúpaných pohánkových krúp

– 1 ½ čajovej lyžičky chia semienok

– 100 ml mlieka/rastlinného mlieka

– 5 polievkových lyžíc bieleho jogurtu

– 1–2 polievkových lyžíc medu

Postup: Do pripravenej misky zmiešame všetky ingrediencie dokopy. Podľa vlastnej chuti pridáme med. V tomto prípade sa fantázii medze nekladú. Tieto zdravé raňajky môžete bez problémov kombinovať s rôznymi ingredienciami a príchuťami, čím docielite nové a nové chuťové zážitky.

Malá rada: Ideálne je, pripraviť si müsli večer do uzatvárateľnej nádoby a uložiť ho do chladničky. Hneď po zobudení odporúčame takto pripravené müsli z chladničky vybrať, aby nebolo príliš studené

Tip č. 2 Banánové lievance

Ďalším jednoduchým receptom je recept na prípravu banánových lievancov, ktoré si pripravíte z bežne používaných surovín. Táto alternatíva je v porovnaní s receptom na lievance ako ho obvykle poznáme oveľa zdravšia, pretože neobsahuje ani múku, ani mlieko. Na týchto lievancoch si pochutnajú aj ľudia s vysokým krvným tlakom, pretože banány sú známe znižovaním hypertenzie. Draslík obsiahnutý v banánoch napomáha prísunu kyslíka do mozgu, a preto tento recept ocenia aj ľudia s veľkou psychickou záťažou.  

Čas prípravy: 10 minút

Potrebujeme (recept pre 2 osoby):

   2 banány

  –  2 vajcia

  –  2 hrste malín alebo čučoriedok (môžu byť aj mrazené) alebo 1 banán

  –  1 lyžica kokosového oleja

  –  med (podľa potreby)

 

Postup:  Banán roztlačíme vidličkou na kašu a vymiešame s jedným vajíčkom. Z dvoch polievkových lyžíc pripravíme jeden lievanec. Na rozpálenej panvici opekáme na kokosovom oleji z oboch strán. Na vrch pridáme horúce maliny, čučoriedky alebo kúsky banánu. Posypeme pár lieskovými orieškami či strúhaným kokosom. Na záver použijeme med ako sladidlo.

Malá rada: Pokiaľ by ste mali chuť na zdravú „šľahačku” , zmixujte trocha tvarohu s bielym jogurtom a medom. Dobrú chuť 🙂 

Ivana K.
Autorka článku
Kategórie
Príspevky

Cesta medu

CESTA MEDU

Ako vyzerá začiatok medu?

Včely sú skutoční chemici. Tieto úžasné stvorenia dokážu pomocou enzýmov a dehydratácie vytvárať z obyčajného cukru v nektári sladkú a hlavne kalorickú bombu. Med!


Ako ho včely vyrábajú a prečo je med tak dôležitý sa dozvieme v sérii článkov zameraných na odhaľovanie tajomstiev včiel a ich úžasných výtvorov.  

 

Čo je to med?

Obsah medu tvorí viac ako 181 komponentov. Jeho unikátna chuť je výsledkom komplexných chemických procesov. Jeden z dôvodov prečo sa umelo vyrábané sirupy ani zďaleka nepribližujú kvalite a chuti medu je práve komplexnosť výroby.

Med je zložený z cukrov glukózy a fruktózy. Určite každý z nás pozná vzorec C6H12O6. Práve glukóza je základom mnohých pre život nevyhnutných biochemických procesov. Väčšina ľudí však nevie, že tento sumárny vzorec sa používa pre fruktózu aj glukózu zároveň. 

Rozdiel medzi nimi je práve v atomickom usporiadaní. Reakciou glukózy a fruktózy vzniká sacharóza, ktorú lepšie poznáme aj ako sacharóza. So sacharózou sa stretávame vo forme stolového alebo trstinového cukru.

Glukóza aj fruktóza sú monosacharidy. Sacharóza je disacharid. Niekedy sa zvykne nazývať aj ako dvojitý cukor. Fruktóza je však sladšia ako glukóza. Preto med je takisto sladší ako stolový cukor. Obsahuje viac fruktózy.  

 

Predstavte si, že sa snažíte zmiešať cukor s vodou. Najprv sa vám rozpúšťa, ale nakoniec už nemôžete pokračovať ďalej. To sa nazýva nasýtený roztok. Čo sa však stane, keď zvýšime teplotu vody? Zrazu zistíme, že môžeme rozpustiť ďalší cukor. 

Med obsahuje hlavne glukózu a fruktózu. Vedci ho nazývajú ako presýtený roztok. Včely postupuje veľmi podobne, ako vy pri rozpúšťaní cukru akurát potom pridajú enzýmy a ďalšie chemické látky, aby mohli rozpustiť viac cukru. Včely sú schopné pomocou enzýmov rozložiť zložité cukry v nektári na jednoduchšie cukry. Preto je med ľahšie stráviteľný ako klasický stolový cukor.  

 

Tento proces nazývame hydrolýza. Nie je to proces jedinečný pre včely, pretože vedci sú schopný proces hydrolýzy replikovať v laboratóriu. Nie sú v tom však ani zďaleka tak efektívny ako včely.

 

Včely, teda len nezbierajú nektár, ale ho aj menia chemicky. Enzým nazývaný invertáza sa nachádza v slinných žľazách. Pozor! Enzýmy sú organické zlúčeniny, ktoré zrýchľujú reakciu. V týchto reakciách však nie sú využité, takže sa dajú používať viacnásobne. Ako náhle je med vyzbieraný včelou pridá sa invertáza. Tento enzým pomáha zmeniť sacharózu do rovnakých častí glukóza a fruktóza. To je začiatok medu.

Matúš L.
Autor článku