Vo víne je pravda, v medovine poézia

Čo si predstavíte, keď sa povie medovina? Mne sa pred očami premieta scéna z vianočných trhov, v ušiach mi hrajú koledy a pred sebou vidím cestičku k tretiemu stánku zľava, kde na mňa čakajú dve decká horúcej medoviny, ktoré ešte nevedia, že sú moje. Predpokladám, že mnohým z vás sa vybaví niečo podobné. Avšak moja prvá spomienka na pitie medoviny sa skrýva s historickom stane, vo Francúzsku, v kraji Oise. Partia trenčianskych šermiarov nás pozvala na medovinu, ktorá sa podávala v ozajstnom býčom rohu, ktorý sme si podávali z ruky do ruky. V súčasnosti koronovo nepredstaviteľná vec. A hoci sme boli vo Francúzsku, medovina bola slovenská. Vďaka včelám za med. Vďaka včelám za medovinu. 😀

Medovina sa teda vyrába z medu a vody. Znie to jednoducho. Nie každý, kto však zmieša vodu a med, vyrobí medovinu. Cez zimu to robím takmer každé ráno – je to môj medový nápoj na imunitu a predsa nie som medovinou kráľovnou. Medovina je alkoholický nápoj, ktorý vzniká fermentáciou roztoku medu, vody, živín (živné soli) a ušľachtilých kvasiniek. Niekedy sa pridajú aj bylinky, koreniny alebo ovocie. Medovina sa podľa použitých surovín delí na tradičnú z medu a vody a ochutenú napríklad tým ovocím. Podľa spôsobu výroby sa delí na medovinu vyrábanú za tepla alebo za studena. Pomer alkoholu sa v medovine pohybuje medzi 10 až 16% alkoholu. Medovina môže byť aj suchá (bez zvyškového cukru), ale väčšinou ju máme radi sladkú – teda aspoň ja. A receptov nájdete v knihách a na internete habadej.
História medoviny siaha hlboko prehlboko. Popíjali ju v starovekom Egypte aj v Grécku, na severnej aj južnej pologuli. Pili ju Slovania, Kelti aj Germáni a dokonca aj Harry Potter. Kedysi sa volala medovec, dnes ju u nás nájdeme pod názvom medovina, alebo včelovina. Ale viete ako sa medovina spája s  básnikmi? Odhliadnuc od toho, že keď sa človek pripije, môže mať poetickú chvíľku. 😀
Básnická medovina je však pojem a hoci aj nie u nás, určite v severskej mytológii. Všetko sa to začalo jednou krádežou a skončilo to hmmm…. orlím hovnom. Ale pekne po poriadku. Poznáte Odina? Odin je taký ten veľký boh severskej mytológie, áno, Thorov otec a áno, v Marvelovkách  ho hral Anthony Hopkins. Skutočný, (nie filmový Odin) bol známy tým, že túžil po poznaní. Dopočul sa, že keď si lokne básnickej medoviny, tak sa mu istého, bližšie neurčeného poznania dostane. Len pre vašu informáciu, básnická medovina má zo súčasných hygienických štandardov, vcelku nehygienický pôvod. Vznikla po tom, ako dva veľké kráľovské rody Ásovia a Vánovia ukončili dlhotrvajúcu krvavú vojnu a prímerie spečatili tým že napľuli do súdka. Popľutie si rúk a spečatenie dohody poznáme aj našich zemepisných šírkach, o tom o potom. Akurát, že z tohto pľuvanca vznikol nový človek – Kvasir. Kvasir bol taký múdry, že poznal odpoveď na každú otázku a tak chodil po svete, odpovedal na otázky a učil ľudí múdrosti. Nanešťastie pre ľudí, raz keď navštívil trpaslíkov Fjalarra a Galarra, zomrel. Nezomrel tak úplne nevinne, hoci Fjallar a Galarr všetkým tvrdili, že sa zadusil vlastnou múdrosťou. Povedzme si na rovinu, ak je niekto taký múdry, že pozná odpoveď na každú otázku, určite nie sme taký hlúpy, aby sme uverili dvom trpaslíkom, že sa niekto môže zadusiť vlastnou múdrosťou. Trpaslíci využili Kvasirovu smrť a zmiešali jeho krv s medom. Medovú krv naliali do kotlíka a dvoch súdkov a tak vznikla medovina básnictva. Potom nasledovalo ešte niekoľko vrážd, Severania majú radi život na hrane – až nakoniec medovina skončí v rukách istého Suttungra. Tento skryl medovinu v skalisku Hnitbjorg a prikázal svojej dcére Gunnloðu, aby medovinu strážila. Zas raz niekoľko ľudí zomrelo, iný nedodržali slovo a ďalší zradili svoju rodinu, ale nakoniec sa Odin v podobe hada dostal do skaliska Hnitbjorg. V skalisku strávil s Gunnloðu tri noci a tá mu za každú spoločnú noc dovolila jeden glg vzácnej medoviny. Avšak Odinove glgy vyprázdnili všetky tri nádoby naplnené medovinou a on v podobe orla utiekol z miesta činu. Isto si viete predstaviť, že  Gunnloðin otec, Suttungr  vôbec nebol z dcérinho správania nadšený a začal milého Odina prenasledovať (tiež v podobe orla) ako besný až po hradby Ásgarðu. Podľa slov Snorriho Sturlusona, vďaka ktorému poznáme tento príbeh, bolo prenasledovanie také stresujúce, že Odin vypustil niekoľko kvapiek medoviny “zadkom”. A práve v tomto momente stvorili Odin a básnická medovina zlých básnikov. A veru sa tomu vôbec nečudujem, lebo medovina sa nemá len tak naverímboha vypúšťať kade tade ani predkom, nie to ešte zadkom. Však rovnako je to aj s poéziou.

Takto teda medovina dopomohla k tomu, aby vznikli zlí a ja verím tomu, že aj dobrí básnici. Ak chcete byť dobrým básnikom alebo poetkou, odporúčam piť medovinu s mierou. Či už pijete staroslovanskú medovinu od Apimedu, alebo čistú včelovinu od Včelca, vždy s mierou. 😀 Aby poézia medoviny nevyšla navnivoč, alebo aby sme ju nemuseli spláchnuť do záchoda. Navyše,  naše slovenské medoviny dlhoročne vyhrávajú ocenenia aj od svetovej federácie včelárov Apimondia, takže sa k nim správajme s patričnou úctou. A veselo!

A ešte praktické info, aby ste medovinu mohli piť kdekoľvek na svete:

V angličtine sa medovina povie mead alebo honey wine.

V Poľsku si pýtajte miód pitny – dwójniak, trójniak, czwórniak alebo półtorak. V Chorvátsku to máme jednoduché – chceme medicu alebo medovicu. V Rusku to je myod, aj keď ja mám pocit, že oni tak volajú aj med. A v Rakúsku je medovina Met alebo Honigwein. Juj a aby som nezabudla – v Budapešti na vianočných trhoch to bude méhsör alebo mézbor (medové pivo alebo medové víno).

PS: Pamätáte si film Trinásty bojovník? Antonio Banderas alebo teda Ahmed ibn Fadlan zistí, že si ako moslim môže dať medovinu, lebo nie je vyrobená z kvaseného obilia ani hrozna. Nie som si istá, či to funguje aj v skutočnosti, ale minimálne v tomto filme medovina rozšírila pole svojej pôsobnosti. 😀

 

Translate »